Ultras Žilina

   

V deväťdesiatych rokoch sa začala nová éra nielen krajiny, ale aj žilinského futbalu. Československo sa rozpadlo a od sezóny 1993/94 hral ŠK Žilina v Mars Superlige (najvyššia slovenská súťaž). V jej premiérovom ročníku obsadil výborné 5. miesto za tradičnými klubmi ako Slovan, Inter, DAC, či Prešov. V ďalšej sezóne však nasledoval prudký pád a klub nakoniec z ligy vypadol do druhej najvyššej súťaže. Pod vedením Stanislava Grigu ako trénera sa však klub už pod názvom Mestský športový klub Žilina dokázal po roku opäť vrátiť medzi elitu a pôsobí tam dodnes. Od 24. júna 1996 sa začala písať moderná kapitola klubu. Jeho predsedom sa stal Jozef Antošík, ktorého pôsobenie naštartovalo zmeny vo vedení, v starostlivosti o hráčov, v zabezpečení chodu klubu aj v práci s mládežou. Výsledky sa dostavili postupne.

 

 

MŠK Žilina pôsobil trikrát v Intertoto pohári, kde zaznamenal niekoľko pozoruhodných výsledkov. Pri redukcii počtu účastníkov najvyššej súťaže zo 16 na 10 v sezóne 1999/2000 sa mu podarilo udržať medzi elitou a už o dva roky neskôr sa v sezóne 2001/2002 stal po prvýkrát majstrom Slovenska! Mužstvo vtedy viedol pol sezóny Ladislav Jurkemik, na jar po ňom prebral tím český tréner Leoš Kalvoda. Žilinčania si majstrovským titulom vybojovali aj právo účasti v predkole Ligy majstrov, ale po výsledkoch 1:1 doma 0:3 vonku so švajčiarskym FC Bazilej z európskych pohárov vypadli.

 

 

O rok neskôr sa však znovu tešili z ďalšieho titulu. Pri tíme sa však vymenilo hneď niekoľko trénerov. Na konci augusta odvolalo vedenie Leoša Kalvodu a na jeho miesto prišiel moravský tréner František Komňacký. Ten však po jeseni skončil a nahradil ho jeho asistent Jaroslav Rybár. Ani ten však nevydržal v pozícii hlavného trénera do konca ročníka a mužstvo v polovici apríla prevzal Milan Lešický, ktorému sa podarilo získať nielen titul v lige, ale aj Superpohár.

So svojou ekipou sa v 2. predkole Ligy majstrou stretol s izraelským Maccabi Tel Aviv a po výhre 1:0 doma a remíze 1:1 v Budapešti (Izraelčania kvôli bezpečnostnej situácii nemohli hrať doma) sa tešil z postupu do 3. predkola. V ňom však bola nad jeho sily slávna Chelsea Londýn, ktorej podľahli Žilinčania doma 0:2 a 0:3 vonku. Šancu uspieť mali ešte v 1. kole Pohára UEFA, no v ňom úplne vybuchli, avšak už pod vedením trénera Juraja Šimurku, ktorý mužstvo prevzal v polovici septembra. Môžeme len skonštatovať, že Žilina premárnila šancu na dobrý výsledok nevýrazným výkonom. Aj keď MŠK malo proti holandskému Utrechtu, hrajúcemu kvôli výtržnostiam fanúšikov na prázdnom štadióne hernú prevahu, domáci dokázali z dvoch šancí streliť dva góly. Domácu odvetu žilinskí futbalisti nezvládli a s dvanástym mužstvom holandskej ligy Utrechtom prehrali hanebne 0:4 a zo súťaže zaslúžene vypadli. Šimurka nakoniec po zlých výsledkoch pri tíme skončil a mužstvo prevzal Ladislav Jurkemik, ktorý ho doviedol k majstrovskému hetriku a ďalšiemu víťazstvu v Superpohári! Jurkemik pokračoval v úlohe hlavného kouča aj v ďalšej sezóne. S tímom však vypadol v Lige majstrov už v 2. predkole po prehrách s Dinamom Bukurešť (0:1 doma a 0:1 vonku). Klub sa pretransformoval na akciovú spoločnosť. V sezóne sa Žilinčanom nedarilo tak, ako po minulé roky a Jurkemika nakoniec vystriedal v apríli Karol Pecze. S mužstvo obsadil v Corgoň lige 2. miesto a predstavil sa v Pohári UEFA.

 

V 1. predkole narazil na azerbajdžanský tím FK Baku a po výsledkoch 0:1 vonku a 3:1 doma postúpil ďalej. V 2. predkole však podľahol MŠK doma Austrii Viedeň 1:2 a v odvete, hoci viedol už 2:0 a postupoval, nakoniec po remíze 2:2 z ďalších bojov vypadol. Sezóna 2005/06 bola poznačená viacerými zmenami na trénerských postoch. Po vypadnutí z Pohára UEFA vystriedal Karola Peczeho na lavičke Milan Nemec, ale toho nahradil v januári 2006 Chorvát Marjan Vlak. S mužstvom skončil na 4. mieste - najhoršej priečke od prvej majstrovskej sezóny a v júni ho klub prepustil. K tímu sa dostal ako hlavný kouč moravský tréner Pavel Vrba a hneď vo svojej premiérovej sezóne vybojoval s mužstvom v poradí štvrtý slovenský titul! Žilina sa opäť predstavila v Lige majstrov. Ešte predtým však v Superpohári opäť vyhrala. V 1. predkole vyradila luxemburského majstra F 91 Dudelange po výhre 2:1 vonku a 5:4 doma. V 2. predkole však narazila na českého vicemajstra Slaviu Praha a po dvoch bezgólových remíza vypadla na ihrisku súpera po penaltovom rozstrele z ďalších bojov. V lige, ktorá sa hrala opäť iným modelom, žilinskí futbalisti po jeseni viedli, ale na jar sa ukázalo, že v rozhodujúcich momentoch nedokázali Žilinčania poraziť najvážnejšieho konkurenta v súboji o titul, Petržalku. V lige s ňou prehrali 0:1 a rovnakými výsledkami s ňou vypadli aj v semifinále Slovenského pohára. Žilina nakoniec skončila na druhej priečke a vybojovala si účasť v Pohári UEFA.

Sezóna 2008/09 bola pre MŠK sezónou, v ktorej žilinský klub oslavoval storočnicu svojho vzniku. V poslednom ročníku Pohára UEFA sa mu podarilo urobiť dieru do sveta a žilinskí hráči výsledkami konečne dali o sebe vedieť aj mimo Slovenska. V 1. predkole vyradili Žilinčania bieloruský MTZ-RIPO Minsk po výsledkoch 2:2 vonku a 1:0 doma. V 2. predkole hrali proti zdatnejšiemu súperovi. V Liberci však vyhrali 2:1 a rovnako aj v odvete doma. V hlavnej fáze Pohára UEFA ich čakal bulharský súper Levski Sofia, ktorý vypadol v 3. predkole Ligy majstrov. Žilinčania doma remizovali 1:1, ale v odvete v Sofii, už pod vedením trénera Dušana Radolského dokázali senzačne vyhrať gólom Adauta 1:0 a prebojovať sa do skupinovej fázy druhej najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže.

V nej si hanbu neurobili a v spoločnosti veľkých klubov uhrali 4. miesto. Doma podľahli Hamburgeru SV 1:2, v Amsterdame Ajaxu 0:1, doma remizovali so Slaviou Praha bez gólov a čerešničkou na torte bola výhra 2:1 na pôde Aston Villy Birmingham.

V lige sa Žilinčanom spočiatku darilo, ale potom sa program nahustil a prišli aj prehry. Po jednej v Banskej Bystrici skončil tréner Pavel Vrba a pod Radolským mužstvo uhralo na jeseň 2. priečku s odstupom 4 bodov na vedúci Slovan. V Slovenskom pohári sa podarilo Žilinčanom prejsť cez mestského súpera Bánovú a potom zdolať aj Trnavu, ale v prvom jarnom zápase už bol nad jej sily Slovan, ktorý v štvrťfinále vyhral v Žiline 2:1 a v odvete mu stačila na postup aj remíza 0:0. V lige nakoniec po nepresvedčivých výkonoch a najmä zlých výsledkoch Žilinčania postupne na Slovan strácali a nakoniec obsadili iba druhé miesto, už pod vedením tretieho trénera v sezóne, Vladimíra Kuťku, ktorý vystriedal po remíze s Prešovom Dušana Radolského. Druhá priečka zabezpečila MŠK účasť v 2. predkole Európskej Ligy, ktorá od sezóny 2009/10 nahradila Pohár UEFA. 

V sezóne 2009/2010 sa naši hráči predstavili v novovytvorenej  Európskej lige, ktorá nahradila Pohár UEFA, už pod vedením nového trénera Pavla Hapala. Vďaka dobrému koeficientu sme začali až v 2. predkole, v ktorom sme vyradili moldavskú Daciu Kišiňov po výsledkoch 2:0 doma a 1:0 vonku. V treťom predkole sme sa stretli so slávnym chorvátskym mužstvom Hajduk Split a po domácej remíze 1:1 a následnej výhre v Splite 1:0 sme sa tešili z postupu do ďalšej fázy súťaže. V play-off Európskej ligy nám žreb prisúdil ďalší tím z Balkánu, tento krát Partizan Belehrad. V Srbsku sa nám podarilo remizovať 1:1, no domáci zápas sme nezvládli a prehrali sme 0:2. Po tejto prehre sme skončili naše účinkovanie v Európe.

V Slovenskom pohári sa nám už tradične nedarilo, keď po domácej prehre 1:2 s Košicami, sme vypadli už v 3. kole, čo znamená, že na zisk pohára musíme čakať ešte minimálne jednu sezónu. Čo nevyšlo v európskom a domácom pohári, to sa podarilo v lige. Vďaka domácej neporaziteľnosti, sme vyhrali jesennú časť Corgoň ligy a tým si vytvorili výbornú východiskovú pozíciu do jarnej časti.